2. Kapitola

6. září 2018 v 10:16 | Alex Danek |  Kráľ Smrti
Po nejakom čase:

,,Je to šialenstvo Hádes a ty to veľmi dobre vieš! Na vlastné oči si spolu so mnouvidel, čo ľudská nevraživosť dokáže!" Bola tak nesmierne vytočená. Nechcel jej to povedať, chcel ju postaviť len pred hotovú vec. Smrť veľmi dobre vedela, že Ronnie s tým súhlasiť nebude.

Bola tak nádherná, tak ľahko smrteľná a pritom nesmrteľná. Jej biele vlasy planuli v ohni a nádherné tmavomodré šaty, ťahala po čiernom kameni. Hromžila a tisícok malých iskier jej žiarili v očiach.

,,Nevolaj ma tak. Veľmi dobre vieš, že to nemám rád." Napomenul ju, no nemyslel to vážne.

,,Nemal si meno, jedno som ti dala. Meno ktoré ťa vystihuje."

,,Meno hlúpeho vymysleného boha? V čom ma vystihuje niekto ako imaginárny Hádes?"

,,Bol to boh podsvetia, ktorý uniesol nádhernú Persefonu." Pristúpila ku nemu. Jej zvučný hlas sa odrážal od každej jednej steny. Smrť rozvinula náruč aby prijala svoju Ronnie. Nezabila ju, nedokázala by ju zabiť bez toho aby nezabila samú seba. Smrť mala slabinu.

,,Neuniesol som ťa Ronnie. To ty si uniesla moje srdce." Chcel jej to znova pripomenúť. Hovoril jej to pri každej jednej príležitosti, kedy ho Ronnie zaujato počúvala. Smrteľníčka, hlúpa smrteľná bytosť pre ktorú sa vzdal skoro všetkého. Obyčajný človek by nikdy nemohol žiť vo svete smrti. Ronnie však už dávno nebola obyčajná.

,,Nechcem aby si sa vrátili do môjho sveta. Nie je to tam bezpečné."

,,Ronnie, nemyslím si, že by si sa mala báť."

,,Budem sa báť! Sama som pocítila ako ľudské srdce dokáže nenávidieť smrť. Smrť je odvekým nepriateľom všetkých smrteľných bytostí, ktoré vedia racionálne uvažovať. Chcú smrť poraziť. Ja sama som chcela smrť poraziť."

,,Ty si ma však porazila a nič zlého sa nestalo. Nič zlé sa mi nemôže stať. Som jeden z najvyšších bohov, nik nie je viac nesmrteľný ako ja. Iba ja sám by som sa dokázal zničiť. Ľudská úbohá bytosť to nedokáže."

,,Neporazila som ťa, prelstila som ťa Hádes a v tom je rozdiel. Chcem ťa varovať ako tá ktorá niesla ľudské srdce vo svojej hrudi. Chcem ťa varovať, no ty ma nepočúvaš. Neslúžim ti dobre pán môj? Nedávam ti to, čo nikto iný nemôže?" Smrť sa postavila zo svojho trónu a s nehou chytila jej krásnu tvár.

,,Ronnie ty nie si moja slúžiaca, si mi seba rovná. Sluch mám len pre teba, srdce tak tiež. Počúvam každé jedno slovo, ktoré mi povieš. Počúvam každý jeden tlkot tvojho srdca."

,,Tak ma vypočuj Hádes a nechoď do ríše ľudí!"
XXX

Jej telo bolo položené na diamantovom podstavci na ktorý svietilo mesačné svetlo. Vyzerala nádherne tak čisto. Ronnie bola nahá a jej bledá pokožka odrážala svetlo. Žiadna stopa po zranení, niekomu by sa zdalo, že táto čarovná kráska len zaspala. Jej oči však boli prázdne. Jej duša kričala strachom v temnej priepasti. A biele víly plakali nad smrťou svojej kráľovny.

Zlomená smrť stála poblíž a chránila telo svojej milej. Smrť sa po prvý raz zmýlila.

Všetky víly veľmi dobre vedeli prečo ich pani odišla. Smrť bola zaslepená svojou mocou a nesmrteľnosťou, nepočúval slova svojej drahej a ona za to zaplatila najväčšiu cenu. Ronnie padla pod chybou toho, ktorý nemal dovolené sa mýliť.

,,Povedz mi či je tu možnosť, aby som ju dokázal vrátiť späť." Hlas smrti bol zlomený. Ľudia sa mu kruto pomstili za to, že mali taký krátky čas života. Chceli vyjednávať, chceli o sto rokov života viac. Smrť ich však odmietla a keď sa nepozerala, ľudia otrávili tú ktorú mal chrániť. Ktorej sľúbil večný život a panovanie nad jeho srdcom.

,,Ty veľmi dobre vieš pán smrti, že čo smrť zobrala už nevracia. Azda sa nemýlim že smrť ani nevie vzkriesiť to z čoho život vyprchal." Najvyššia biela víla so žiaľom v hlase rozprávala na svojho pána. O víle sa hovorilo, že bola nesmierna múdra a nesmrteľná. Preto jej prítomnosť smrti neprekážala.

,,Nemýliš sa. Ja sa však nezmierim s tým, že moja Ronnie už nikdy oči neotvori."

,,Najskôr musí ľudí postihnúť trest, nemôže smrť pani zostať nepotrestaná."

Smrť sa na bielu vilu škodoradostne usmiala. ,,Trest už ľudí postihol. Ten najväčší trest."

,,S trestom však musí súhlasiť pani Života."

,,Nezáleží mi na tom, že život mi nedal súhlas. O 100 rokov menej som dal ľudským bytostiam. Nečakanou smrťou som ich preklial. Už nikdy sa smrti nepostavia. Naučia sa, že so smrťou sa bojovať nedá!" Jeho hlas znel kruto a neľútostne a biela víla sa naplašila.

,,Pane na to nemáte právo. Ľudský život už aj tak bol krátky a to hovoríte že ste im zobrali ďalších 100 rokov a pevnú istotu, kedy si po nich prídete? Ľudský život bude znamenať len malinky vánok ktorý sa svetom krátko preletí."

,,Zaslúžia si len temnotu a neistotu!"

,,Aj vo vašej pani Ronnie, bilo ľudské srdce." Víla sa snažila smrť obmäkčiť. Vedela veľmi dobre, ako bude reagovať Život, keď sa dozvie, čo smrť napáchala. Smrť sa však pred jej očami začala meniť na temnejšiu.

,,Ronnie ľudí nenávidela! Pohŕdal ich zvrátenosťou a podlosťou! Žiaden ľudský tvor nebude žiť! Postarám sa aby ľudská rasa pod svojou márnivosťou vymrela celá!" A všetky víly, ktoré sledovali márny boj tej najvyššej prestali priam dýchať.

Smrť sa pod žiaľom menila na niečo zlé.

,,Prikazujem vám moje podané, aby ste bránili telo svojej pani!" Smrť sa naklonil nad mŕtvym telom Ronnie a pobozkala jej čelo. ,,Hádes ta vyslobodí a ak bude treba, ukradne tvoju dušu aj z podsvetia."

,,Pane ešte raz vás chcem varovať. Nechajte svoju pani odpočívať. Život jej aj tak nevráti ani pani Života. A podsvetie, tam odpočívajú mŕtve duše tisícky rokov. Nikto nemá právo tam vstúpiť."

,,Ja to pravo mám. Sám som podsvetie naplnil. Biela víla odkáž svojej pani Života aby radšej moju požiadavku neodmietala, pretože sa postarám aby bola smrť nadradená nad životom. Jedine Ronnina čistá duša ma držala od toho, aby som život nepohltil." A smrť v studenom zavane zmizla.

Biela víla sa pozerala na spiace telo Ronnie. Jej malá sestra k nej pristúpila s vystrašeným pohľadom. Všimla si aj ona aká temnota smrť postihla? ,,Najvyššia čo sa stane, ak smrť ukradne dušu našej pani?"

Vílyne oči vystrašene hľadeli na detskú tvár. ,,Niečo také by bolo nepredstaviteľné. Svety by pohltila krutá temnota. Mŕtve duše by sa nedopatrením znova mohli vrátiť do sveta a apokalypsa aká bola predpovedná by nastala. Smrť už by smrťou nebola, keby poprela to, pre čo bola stvorená. Skončili by naše časy. Víly by boli prenasledované mŕtvymi." Znela vystrašene a jej hlas sa strácal v mučivom tichu.

Z diaľky však prišla je žiačka, ktorá niesla novú nádej. ,,Najvyššia. Myslím si že by sme mali pristúpiť ku nevyhnutnému. Spáliť telo našej nádhernej pani, aby ju už temné myšlienky smrti, nemohli trápiť. Duša pani nám odpustí, verím v to."

,,Možno máš pravdu moja drahá, no smrť by sa s nami porátala."

,,Radšej nech sa poráta. Vy sama ste povedali, že nebude smrť smrťou ak poprie to pre čo bola stvorená. Nemôžeme dovoliť Ronnie sa vrátiť, proste nemôžeme."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama