1. Kapitola

3. září 2018 v 18:01 | Alex Danek |  Kráľ Smrti
Vedela to. Vedela, že jej dýcha na krk. Že sleduje jej kroky a túži sa s ňou stretnúť. Nemala sa zahrávať s vyšším postavenými ako bola ona, no musela. Nikto nemal právo ju zavrhnúť za chybu, ktorá nebola jej chyba. Narodila sa, bohom sa znepáčila, bohom ktorí mali byť milostiví a láskaví. Práve takí bohovia ju nechali zamrznúť, zomrieť od hladu. No ona prežila, nie však nadlho.

To že má smrť v pätách zistila v deň, keď na slnečnej lúke odtrhla krásny kvet, ktorý jej však v rukách zaživa zhynul. Mala moc, ktorú nemala mať žiadna smrteľníčka. Jej otec jej daroval náhrdelník. Spočiatku bol obyčajný a ona nechápala jeho dôležitosť. Keď však uvidela, ako jej otca, ktorý bol nebojácny a nesmrteľní, zachvátili plamene si uvedomila, že jej náhrdelníkom daroval svoju nesmrteľnosť. Ona obyčajná smrteľníčka, jej matka už dávno bola pochovaná pod studenou zemou, získala to čo nikdy nezískal žiaden smrteľník. Mala navrch od smrti.

Smrť sa však na ňu nahnevala, pripomínala jej, že je oveľa mocnejšia ako ona. Kamkoľvek dievča vstúpilo, tam na ňu smrť čakala. Nie v hmotnej podobe, ale v tej duševnej. Dievča sa mohlo dotknúť starej vitálnej ženy, tá na druhý deň padla mŕtva. Dievča mohlo zapliesť vrkoč krásnemu mladému dievčatku, to sa na druhý deň utopilo. Bolo to prekliatie, bola to večná utópia, ktorá ju obklopovala.

Začala uvažovať či to za to stojí. Či ten náhrdelník nesmrteľnosti stojí za to, aby žila takto vyhnaná s nálepkou tej, ktorá nosí smrť na chrbáte.

A po dlhých mesiacoch ho konečne stretla. Smrť vystúpila zo svojho temného podzemia, aby mohla vlastnoručne dievča presvedčiť, aby sa vzdala tohto práva, ktoré jej však nepatrilo. Nič smrteľné nemalo žiť naveky, príroda potrebovala rovnováhu, ktorú ona ničila.

A dievča bolo očarené smrťou. Čakala, že smrť bola chladná s nepriateľskou tvárou. No smrť, ktorú ona stretla, bola mladá, mala tvár nádherného muža a hlas teplý ako letné dni. Chcela sa podvoliť, jeho charizma na ňu účinkovala. Každý jedným slovom bola odhodlaná mu vrátiť to, čo jej daroval otec. Vrátiť možnosť žiť naveky.

No potom sa jej smrť spýtala na meno. Ronnie, jej meno znelo Ronnie. Bola dcérou boha, ktorý sa pre ňu obetoval, boha ktorý padol a bol mučený pekelným ohňom. Pre tento náhrdelník jej otec obetoval svoj život, pre náhrdelník, ktorý ona mala teraz bez boja vrátiť? Nie Ronnie pochopila, že smrť je záludná. Odmietla smrti len tak náhrdelník vrátiť.

,,Po čom tvoje smrteľné srdce túži Ronnie? Nie je nič, čo by som nedokázal zariadiť." Smrť sa s ňou snažila vyjednávať, no Ronnie si veľmi dobre chcela rozmyslieť, čo chce na oplátku za náhrdelník. Povedala smrti, aby sa vrátila zajtra večer a ona povie svoje požiadavky.

Smrť súhlasila a Ronnie uvažovala nad tým, ako by smrť preľstila. Nikto nikdy neodkázal smrť preľstiť, nikto smrteľný.
Smrť sa však vrátila a Ronnie sa jej postavila ako seberovná.

,,Rozmyslela si si po čom tvoje smrteľné srdce túži?"

,,Áno. Položím ti jednu otázku a tri úlohy, ktoré musíš splniť. Až keď dostanem odpoveď a keď úlohy splníš, prinavrátim ti náhrdelník nesmrteľnosti a prijmem ťa ako svoj osud," povedala Ronnie so zdvihnutou hlavou a smrť prikývla. Napäto čakala na to, čo si od nej Ronnie zažiada. ,,Moja otázka znie, chcem vedieť ako sa voláš."

Smrť na ňu len s úsmevom hľadela. Čakala ťažšie otázky, čakala že sa jej Ronnie bude pýtať prečo a ako bola stvorená, či sa jej páči vnášať chlad a utrpenie. Neočakávala takúto ľahkú otázku. Mužova krásna tvár sa na ňu rozžiarila a odpovedala. ,,Nemám meno Ronnie, som len smrť." Ronnie však výherný pohľad z tváre nemizol a smrť bola zmätená, chcela vedieť prečo je Ronnie pri jej boku taká spokojná.

,,Moja prvá úloha pre teba znie, chcem aby si sa prihovoril za môjho otca u bohyne Eressií, môj otec trpí za môj život, ak však môj život padne, nemal by už trpieť." Smrť len prikývla a Ronnie pokračovala. ,,Druhá úloha, chcem sa čo i len na nepatrnú chvíľku dotknúť duše mojej mŕtvej matky." Smrť sa na ňu prekvapene pozrela. ,,Si nebodaj najmocnejšia smrť. Hádam sa nebojíš takejto ľahkej úlohy?" Smrť vedela, že Ronnie sa jej vysmieva. Nezostávalo nič iné len súhlasiť. ,,A moja posledná úloha. Pokiaľ splníš tieto moje dve, chcem aby si mi venoval bozk." Smrť zostala šokovaná. ,,Nie však bozk smrti, chcem aby to bol bozk života." Smrť poriadne nechápala žiadosť Ronnie, no musela súhlasiť.

,,Všetky tvoje úlohy splním a ty mi vrátiš ten náhrdelník?"

,,Prisahám že ak ho budeš chcieť, hneď ako prežijem bozk s tebou ti náhrdelník odovzdám," prisľúbila smrti Ronnie.

,,Nerozumiem tvojím úloha. Rozumiem vlastne prvým dvom. Chceš uchrániť otca a znova sa dotknúť matky. Prečo však tá posledná úloha Ronnie? Prečo odo mňa nechceš, aby som ti prisľúbil, že budeš môcť dožiť v pokoji svoj ľudský život?" Ronnie si znova svoju odpoveď rozmyslela a až potom smrti vysvetlila.

,,Pretože ak sa vo smrti prebudí pocit ľudskosti bude to stáť za môj život."

,,Smrť však ľudská nie je Ronnie."

,,To ukáže čas."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama