Září 2018

2. Kapitola

6. září 2018 v 10:16 | Alex Danek |  Kráľ Smrti
Po nejakom čase:

,,Je to šialenstvo Hádes a ty to veľmi dobre vieš! Na vlastné oči si spolu so mnouvidel, čo ľudská nevraživosť dokáže!" Bola tak nesmierne vytočená. Nechcel jej to povedať, chcel ju postaviť len pred hotovú vec. Smrť veľmi dobre vedela, že Ronnie s tým súhlasiť nebude.

Bola tak nádherná, tak ľahko smrteľná a pritom nesmrteľná. Jej biele vlasy planuli v ohni a nádherné tmavomodré šaty, ťahala po čiernom kameni. Hromžila a tisícok malých iskier jej žiarili v očiach.

,,Nevolaj ma tak. Veľmi dobre vieš, že to nemám rád." Napomenul ju, no nemyslel to vážne.

,,Nemal si meno, jedno som ti dala. Meno ktoré ťa vystihuje."

,,Meno hlúpeho vymysleného boha? V čom ma vystihuje niekto ako imaginárny Hádes?"

,,Bol to boh podsvetia, ktorý uniesol nádhernú Persefonu." Pristúpila ku nemu. Jej zvučný hlas sa odrážal od každej jednej steny. Smrť rozvinula náruč aby prijala svoju Ronnie. Nezabila ju, nedokázala by ju zabiť bez toho aby nezabila samú seba. Smrť mala slabinu.

,,Neuniesol som ťa Ronnie. To ty si uniesla moje srdce." Chcel jej to znova pripomenúť. Hovoril jej to pri každej jednej príležitosti, kedy ho Ronnie zaujato počúvala. Smrteľníčka, hlúpa smrteľná bytosť pre ktorú sa vzdal skoro všetkého. Obyčajný človek by nikdy nemohol žiť vo svete smrti. Ronnie však už dávno nebola obyčajná.

,,Nechcem aby si sa vrátili do môjho sveta. Nie je to tam bezpečné."

,,Ronnie, nemyslím si, že by si sa mala báť."

,,Budem sa báť! Sama som pocítila ako ľudské srdce dokáže nenávidieť smrť. Smrť je odvekým nepriateľom všetkých smrteľných bytostí, ktoré vedia racionálne uvažovať. Chcú smrť poraziť. Ja sama som chcela smrť poraziť."

,,Ty si ma však porazila a nič zlého sa nestalo. Nič zlé sa mi nemôže stať. Som jeden z najvyšších bohov, nik nie je viac nesmrteľný ako ja. Iba ja sám by som sa dokázal zničiť. Ľudská úbohá bytosť to nedokáže."

,,Neporazila som ťa, prelstila som ťa Hádes a v tom je rozdiel. Chcem ťa varovať ako tá ktorá niesla ľudské srdce vo svojej hrudi. Chcem ťa varovať, no ty ma nepočúvaš. Neslúžim ti dobre pán môj? Nedávam ti to, čo nikto iný nemôže?" Smrť sa postavila zo svojho trónu a s nehou chytila jej krásnu tvár.

,,Ronnie ty nie si moja slúžiaca, si mi seba rovná. Sluch mám len pre teba, srdce tak tiež. Počúvam každé jedno slovo, ktoré mi povieš. Počúvam každý jeden tlkot tvojho srdca."

,,Tak ma vypočuj Hádes a nechoď do ríše ľudí!"
XXX

Jej telo bolo položené na diamantovom podstavci na ktorý svietilo mesačné svetlo. Vyzerala nádherne tak čisto. Ronnie bola nahá a jej bledá pokožka odrážala svetlo. Žiadna stopa po zranení, niekomu by sa zdalo, že táto čarovná kráska len zaspala. Jej oči však boli prázdne. Jej duša kričala strachom v temnej priepasti. A biele víly plakali nad smrťou svojej kráľovny.

Zlomená smrť stála poblíž a chránila telo svojej milej. Smrť sa po prvý raz zmýlila.

Všetky víly veľmi dobre vedeli prečo ich pani odišla. Smrť bola zaslepená svojou mocou a nesmrteľnosťou, nepočúval slova svojej drahej a ona za to zaplatila najväčšiu cenu. Ronnie padla pod chybou toho, ktorý nemal dovolené sa mýliť.

,,Povedz mi či je tu možnosť, aby som ju dokázal vrátiť späť." Hlas smrti bol zlomený. Ľudia sa mu kruto pomstili za to, že mali taký krátky čas života. Chceli vyjednávať, chceli o sto rokov života viac. Smrť ich však odmietla a keď sa nepozerala, ľudia otrávili tú ktorú mal chrániť. Ktorej sľúbil večný život a panovanie nad jeho srdcom.

,,Ty veľmi dobre vieš pán smrti, že čo smrť zobrala už nevracia. Azda sa nemýlim že smrť ani nevie vzkriesiť to z čoho život vyprchal." Najvyššia biela víla so žiaľom v hlase rozprávala na svojho pána. O víle sa hovorilo, že bola nesmierna múdra a nesmrteľná. Preto jej prítomnosť smrti neprekážala.

,,Nemýliš sa. Ja sa však nezmierim s tým, že moja Ronnie už nikdy oči neotvori."

,,Najskôr musí ľudí postihnúť trest, nemôže smrť pani zostať nepotrestaná."

Smrť sa na bielu vilu škodoradostne usmiala. ,,Trest už ľudí postihol. Ten najväčší trest."

,,S trestom však musí súhlasiť pani Života."

,,Nezáleží mi na tom, že život mi nedal súhlas. O 100 rokov menej som dal ľudským bytostiam. Nečakanou smrťou som ich preklial. Už nikdy sa smrti nepostavia. Naučia sa, že so smrťou sa bojovať nedá!" Jeho hlas znel kruto a neľútostne a biela víla sa naplašila.

,,Pane na to nemáte právo. Ľudský život už aj tak bol krátky a to hovoríte že ste im zobrali ďalších 100 rokov a pevnú istotu, kedy si po nich prídete? Ľudský život bude znamenať len malinky vánok ktorý sa svetom krátko preletí."

,,Zaslúžia si len temnotu a neistotu!"

,,Aj vo vašej pani Ronnie, bilo ľudské srdce." Víla sa snažila smrť obmäkčiť. Vedela veľmi dobre, ako bude reagovať Život, keď sa dozvie, čo smrť napáchala. Smrť sa však pred jej očami začala meniť na temnejšiu.

,,Ronnie ľudí nenávidela! Pohŕdal ich zvrátenosťou a podlosťou! Žiaden ľudský tvor nebude žiť! Postarám sa aby ľudská rasa pod svojou márnivosťou vymrela celá!" A všetky víly, ktoré sledovali márny boj tej najvyššej prestali priam dýchať.

Smrť sa pod žiaľom menila na niečo zlé.

,,Prikazujem vám moje podané, aby ste bránili telo svojej pani!" Smrť sa naklonil nad mŕtvym telom Ronnie a pobozkala jej čelo. ,,Hádes ta vyslobodí a ak bude treba, ukradne tvoju dušu aj z podsvetia."

,,Pane ešte raz vás chcem varovať. Nechajte svoju pani odpočívať. Život jej aj tak nevráti ani pani Života. A podsvetie, tam odpočívajú mŕtve duše tisícky rokov. Nikto nemá právo tam vstúpiť."

,,Ja to pravo mám. Sám som podsvetie naplnil. Biela víla odkáž svojej pani Života aby radšej moju požiadavku neodmietala, pretože sa postarám aby bola smrť nadradená nad životom. Jedine Ronnina čistá duša ma držala od toho, aby som život nepohltil." A smrť v studenom zavane zmizla.

Biela víla sa pozerala na spiace telo Ronnie. Jej malá sestra k nej pristúpila s vystrašeným pohľadom. Všimla si aj ona aká temnota smrť postihla? ,,Najvyššia čo sa stane, ak smrť ukradne dušu našej pani?"

Vílyne oči vystrašene hľadeli na detskú tvár. ,,Niečo také by bolo nepredstaviteľné. Svety by pohltila krutá temnota. Mŕtve duše by sa nedopatrením znova mohli vrátiť do sveta a apokalypsa aká bola predpovedná by nastala. Smrť už by smrťou nebola, keby poprela to, pre čo bola stvorená. Skončili by naše časy. Víly by boli prenasledované mŕtvymi." Znela vystrašene a jej hlas sa strácal v mučivom tichu.

Z diaľky však prišla je žiačka, ktorá niesla novú nádej. ,,Najvyššia. Myslím si že by sme mali pristúpiť ku nevyhnutnému. Spáliť telo našej nádhernej pani, aby ju už temné myšlienky smrti, nemohli trápiť. Duša pani nám odpustí, verím v to."

,,Možno máš pravdu moja drahá, no smrť by sa s nami porátala."

,,Radšej nech sa poráta. Vy sama ste povedali, že nebude smrť smrťou ak poprie to pre čo bola stvorená. Nemôžeme dovoliť Ronnie sa vrátiť, proste nemôžeme."

Moja vojna s akné

5. září 2018 v 13:29 | Alex Danek |  Tu nájdeš pomoc
Tiež ťa trápi akné? Otravujú ťa tvoje kamarátky, ktoré sa sťažujú na jednu malú vyrážku, no ty ich máš všade? Si tu správne, poznám tieto pocity. Poďme spoločne vyhlásiť vojnu proti akné!
Priznám sa, že si nepamätám obdobie, kedy na mojej tvári neboli vyrážky. Začali sa objavovať keď som mala cca desať rokov a nezbavila som sa ich ani dodnes a to som vyskúšala komplet všetko.

Prvú radu, ktorú som dostala, keď sa mi akné začalo objavovať, čisti si každý deň pleťovou vodou pleť a nevytláčaj vyrážky.



Túto radu môžu používať moje kamarátky, ktoré majú jednu jedinú vyrážku na tvári a aj to počas krámov. Na nás, ktorých skutočné trápi akné, to absolútne nefunguje. Nielen, že sa vyrážok absolútne nezbavíš, tiež sa ti ale stále vytvárajú. Za môj život som asi vyskúšala všetky pleťové vody rôznych značiek a všetky mi boli tak účinné, ako keby som si umývala tvár normálnou vodou s kohútika. Čiže pleťové vody mi slúžia jedine na odlíčenie, žiaľ.


Druhá rada, používaj pleťový peeling, hahahaha.

Taktiež som mala rôzne kúpené peelingy, od tých lacných až po tie drahé a absolútne to nemalo žiaden zmysel, zase! Žiaľ neoplatí sa vyhadzovať peniaze, peelingy mi neposkytli absolútne žiadnu pomoc, možno keď som si spočiatku vydrhla tvár, tak vyzerala o niečo krajšie, keď som sa znova pozrela do zrkadla, mala som sto chutí zanadávať. Nezbavíš sa pomocou neho vyrážok, možno iba dievčatá, ktoré trápia len maličké bodky na nose a nie akné, využijú peeling.
Moja rada:
Keby si to však chcela niekedy skúsiť, radím ti rozhodne nekupovať peeling v obchode, ale zmiešať kúsok kávy s kvapkou olivového oleja. Je to účinnejšie ako to, čo som si kupovala, no ale aj tak to nepomohlo.


Tretia rada, nedotýkaj sa svojej tváre.


To som veľa krát počúvala, že vyrážky sa ti nebudú tvoriť, keď sa nebudeš dotýkať svojej tváre a nebudeš si zanášať baktérie. Ja ako ľudská bytosť, mám však nutkanie sa tváre dotýkať a ešte väčšie keď cítim, že na nej mám ďalšiu vyrážku, ktorá sa vytvára.

Štvrtá rada, koniec zúfalstva, kupujem si tie najdrahšie produkty na akné.


Mala som cca sedemnásť rokov, keď som sa rozhodla, že budem investovať do svojej pleti, aby konečne vyzerala pekne. Správna cesta mala byť drahá značka LA ROCHE POSAY, rada na akné. Videla som reklamu u youtuberky a čítala som celkom dobré recenzie na internete. A tak som si s radosťou a obrovským očakávaním kúpila produkty za cca 60€, čo vtedy bolo pre mňa neskutočný veľký peniaz a dodnes to ľutujem. Čítala som, že treba tú kozmetiku používať dlhšie a preto som sa odhodlala, spočiatku sa moja pleť ešte viac zhoršila a potom malo byť sľúbené zlepšenie, avšak prišlo akurát tak veľké hovno (sorry za slovo). Dokonalé a overené produkty na mňa vôbec nefungovali a zhoršenú pleť mi ešte viac zhoršili a absolútne nepomáhali. Po dlhom čase som sa to rozhodla vzdať a produkty som posunula svojej kamarátke, ktorá má tak tiež veľké problémy s akné a na prekvapenie, nefungovali ani na ňu.

Odvtedy som sa rozhodla na všetky takéto produkty vykašlať a navštívila som kožnú!

Začalo to celkom ľahko, nepamätám si názov prvého produktu, ktorý mi dala, bolo to také okrúhle, miešalo sa to a potom sa to nanášalo na tvár, no tiež mi to pomohlo tak, ako keby som si dávala na tvár čistú vodu. Povedala som si, že nevadí a išla som ku kožnej znova.

(našla som vám obrázok)

Dala mi mastičku a tá na moje prekvapenie, fungovala dokonalé. Natrela som si miesta kde mám vyrážky a na druhý deň boli menej viditeľnejšie a zdravšie. Takto som na zázračnej mastičke (názov si žiaľ nepamätám) fungovala celý týždeň a tešila som sa z novej pleti. Avšak ako sa hovorí, poserie sa všetko to, čo sa posrať dá. A tak som sa jedno ráno zobudila s obrovským fľakom na čele, kde som si pred tým deň mastičku natrela a zistila som že som dostala na ňu alergickú reakciu a že ju už používať nemôžem. Zázračná mastičky musela ísť do koša, pretože som dostala na ňu alergiu, žiaľ. Povedala som si, že lepšie mať vyrážky, ako krvavočervené fľaky na tvári.

Nevadí! Po tretí krát som rozhodla počúvať radu od môjho priateľa, ktorý mal pred tým ako sme sa poznali, vraj tak hrozné akné, čomu som nechcela veriť, pretože dnes nemá žiadnu vyrážku, a tak som vyzvedala, ako sa akné zbavil. A práve vtedy som sa dozvedela o zázračných tabletkách na akné Isotretinoin actavis. Keď som ale zistila, koľko milión vedľajších účinkov tieto tabletky majú (depresie, samovražedné sklony a podobne), rozhodla som sa ešte počkať a skúsiť ďalšiu liečbu, ktorú mi poradila kamarátka a jej zaberala.

Tou liečbou myslím nasadenie Antikoncepcií. Avšak ja raz chcem mať deti a preto som sa rozhodla nasadiť len nízko hormonálnu antikoncepciu, tá žiaľ nemala absolútne žiaden účinok na moju pleť.

Ďalej som navštívila kozmetickú, aby mi prečistila tvár. NIKDY VIAC!

A nakoniec som sa teda v zúfalstve rozhodla skočiť po tabletkách na akné. Spočiatku prvé mesiace sa s mojou pleťou absolútne nič nedialo, zlom prišiel asi cca po pol roku, kedy sa mi vyrážky tvorili minimálne, pred krámami. Moja pleť bola čistejšia a oveľa krajšia, konečne som sa cítila spokojná. Avšak, zase sa musí všetko posrať! Z liekov mi začali nadmerne vypadávať mihalnice, aleže nadmerne. Ako som sa dozvedela, je to vedľajší účinok tých tabletiek a ja som ich s hrôzou z toho, že nebudem mať mihalnice, okamžite vysadila. Na pár mesiacov som mala pokoj, ale práve teraz, keď je moja pleť znova odporná sa rozhodujem, že si tie lieky znova nasadím.

A moja rada? Skúsila som komplet všetko, pokiaľ aj ty trpíš veľkým akné (veľké akné nepovažujem štyri vyrážky na tváričke), a máš osemnásť rokov, istotne ti odporúčam si nasadiť tieto tabletky. Avšak pokiaľ si sexuálne aktívna, musíš ich kombinovať aj s antikoncepciou, no na to ťa upozorní už kožná.

Ja sa mienim ku ním vrátiť, aj keby mi mali vypadať všetky mihalnice, a o pár mesiacov vás budem informovať, ako moja vojna s akné pokračuje.

1. Kapitola

3. září 2018 v 18:01 | Alex Danek |  Kráľ Smrti
Vedela to. Vedela, že jej dýcha na krk. Že sleduje jej kroky a túži sa s ňou stretnúť. Nemala sa zahrávať s vyšším postavenými ako bola ona, no musela. Nikto nemal právo ju zavrhnúť za chybu, ktorá nebola jej chyba. Narodila sa, bohom sa znepáčila, bohom ktorí mali byť milostiví a láskaví. Práve takí bohovia ju nechali zamrznúť, zomrieť od hladu. No ona prežila, nie však nadlho.

To že má smrť v pätách zistila v deň, keď na slnečnej lúke odtrhla krásny kvet, ktorý jej však v rukách zaživa zhynul. Mala moc, ktorú nemala mať žiadna smrteľníčka. Jej otec jej daroval náhrdelník. Spočiatku bol obyčajný a ona nechápala jeho dôležitosť. Keď však uvidela, ako jej otca, ktorý bol nebojácny a nesmrteľní, zachvátili plamene si uvedomila, že jej náhrdelníkom daroval svoju nesmrteľnosť. Ona obyčajná smrteľníčka, jej matka už dávno bola pochovaná pod studenou zemou, získala to čo nikdy nezískal žiaden smrteľník. Mala navrch od smrti.

Smrť sa však na ňu nahnevala, pripomínala jej, že je oveľa mocnejšia ako ona. Kamkoľvek dievča vstúpilo, tam na ňu smrť čakala. Nie v hmotnej podobe, ale v tej duševnej. Dievča sa mohlo dotknúť starej vitálnej ženy, tá na druhý deň padla mŕtva. Dievča mohlo zapliesť vrkoč krásnemu mladému dievčatku, to sa na druhý deň utopilo. Bolo to prekliatie, bola to večná utópia, ktorá ju obklopovala.

Začala uvažovať či to za to stojí. Či ten náhrdelník nesmrteľnosti stojí za to, aby žila takto vyhnaná s nálepkou tej, ktorá nosí smrť na chrbáte.

A po dlhých mesiacoch ho konečne stretla. Smrť vystúpila zo svojho temného podzemia, aby mohla vlastnoručne dievča presvedčiť, aby sa vzdala tohto práva, ktoré jej však nepatrilo. Nič smrteľné nemalo žiť naveky, príroda potrebovala rovnováhu, ktorú ona ničila.

A dievča bolo očarené smrťou. Čakala, že smrť bola chladná s nepriateľskou tvárou. No smrť, ktorú ona stretla, bola mladá, mala tvár nádherného muža a hlas teplý ako letné dni. Chcela sa podvoliť, jeho charizma na ňu účinkovala. Každý jedným slovom bola odhodlaná mu vrátiť to, čo jej daroval otec. Vrátiť možnosť žiť naveky.

No potom sa jej smrť spýtala na meno. Ronnie, jej meno znelo Ronnie. Bola dcérou boha, ktorý sa pre ňu obetoval, boha ktorý padol a bol mučený pekelným ohňom. Pre tento náhrdelník jej otec obetoval svoj život, pre náhrdelník, ktorý ona mala teraz bez boja vrátiť? Nie Ronnie pochopila, že smrť je záludná. Odmietla smrti len tak náhrdelník vrátiť.

,,Po čom tvoje smrteľné srdce túži Ronnie? Nie je nič, čo by som nedokázal zariadiť." Smrť sa s ňou snažila vyjednávať, no Ronnie si veľmi dobre chcela rozmyslieť, čo chce na oplátku za náhrdelník. Povedala smrti, aby sa vrátila zajtra večer a ona povie svoje požiadavky.

Smrť súhlasila a Ronnie uvažovala nad tým, ako by smrť preľstila. Nikto nikdy neodkázal smrť preľstiť, nikto smrteľný.
Smrť sa však vrátila a Ronnie sa jej postavila ako seberovná.

,,Rozmyslela si si po čom tvoje smrteľné srdce túži?"

,,Áno. Položím ti jednu otázku a tri úlohy, ktoré musíš splniť. Až keď dostanem odpoveď a keď úlohy splníš, prinavrátim ti náhrdelník nesmrteľnosti a prijmem ťa ako svoj osud," povedala Ronnie so zdvihnutou hlavou a smrť prikývla. Napäto čakala na to, čo si od nej Ronnie zažiada. ,,Moja otázka znie, chcem vedieť ako sa voláš."

Smrť na ňu len s úsmevom hľadela. Čakala ťažšie otázky, čakala že sa jej Ronnie bude pýtať prečo a ako bola stvorená, či sa jej páči vnášať chlad a utrpenie. Neočakávala takúto ľahkú otázku. Mužova krásna tvár sa na ňu rozžiarila a odpovedala. ,,Nemám meno Ronnie, som len smrť." Ronnie však výherný pohľad z tváre nemizol a smrť bola zmätená, chcela vedieť prečo je Ronnie pri jej boku taká spokojná.

,,Moja prvá úloha pre teba znie, chcem aby si sa prihovoril za môjho otca u bohyne Eressií, môj otec trpí za môj život, ak však môj život padne, nemal by už trpieť." Smrť len prikývla a Ronnie pokračovala. ,,Druhá úloha, chcem sa čo i len na nepatrnú chvíľku dotknúť duše mojej mŕtvej matky." Smrť sa na ňu prekvapene pozrela. ,,Si nebodaj najmocnejšia smrť. Hádam sa nebojíš takejto ľahkej úlohy?" Smrť vedela, že Ronnie sa jej vysmieva. Nezostávalo nič iné len súhlasiť. ,,A moja posledná úloha. Pokiaľ splníš tieto moje dve, chcem aby si mi venoval bozk." Smrť zostala šokovaná. ,,Nie však bozk smrti, chcem aby to bol bozk života." Smrť poriadne nechápala žiadosť Ronnie, no musela súhlasiť.

,,Všetky tvoje úlohy splním a ty mi vrátiš ten náhrdelník?"

,,Prisahám že ak ho budeš chcieť, hneď ako prežijem bozk s tebou ti náhrdelník odovzdám," prisľúbila smrti Ronnie.

,,Nerozumiem tvojím úloha. Rozumiem vlastne prvým dvom. Chceš uchrániť otca a znova sa dotknúť matky. Prečo však tá posledná úloha Ronnie? Prečo odo mňa nechceš, aby som ti prisľúbil, že budeš môcť dožiť v pokoji svoj ľudský život?" Ronnie si znova svoju odpoveď rozmyslela a až potom smrti vysvetlila.

,,Pretože ak sa vo smrti prebudí pocit ľudskosti bude to stáť za môj život."

,,Smrť však ľudská nie je Ronnie."

,,To ukáže čas."

Úvod - Kráľ Smrti

3. září 2018 v 17:58 | Alex Danek |  Kráľ Smrti

Kráľ Smrti

Fantasy Story

Pár: Smrť / Ronnie
Prístupnosť: 12+


Popis príbehu:
Bol silným, bol veľkým tyranom. Ľudia verili v jediné, keď zabijú manželku smrti, smrť sa stane slabou a bude im už naveky slúžiť. Keď sa však posledná kvapka krvi Ronnie vpila do zeme, keď jej nádherné oči prestali žiariť a keď sa jej štíť okolo smrti rozplynul, zostalo jediné - večná krutá smrť, ktorá začala vládnuť svojou pravou tvárou.

Kráľ smrti túžil po jedinom, znova vzkriesiť spiace telo svojej drahej. Vládkyňa života, však odmietala vzkriesiť to, čo bolo zemi navrátené. A smrti nezostávalo nič iné, len ukradnúť dušu svojej drahej a spečatiť jej osud večných múk v smrteľnom tele.

Upozornenie:
Všetky práva vyhradené, kopírovanie je trestné.

Koncert 30 Seconds To Mars

1. září 2018 v 13:36 | Alex Danek |  Recenzie
Včera 31.8.2018 som sa zúčastnila na koncerte 30 seconds to mars, ktorý sa odohrával na zimnom štadióne Ondreja Nepelu.

Otvorenie koncertu mal na starosť raper Strapo, bez čoho by som sa ja osobitne obišla. Ani jednu pesničku od neho nepoznám, dovtedy som ani netušila, že existuje a kvôli zhasnutým svetlám som mala problém nájsť svoje miesto na sedenie. Nechápala som tomu, prečo si ho práve Jared vybral a spojil dva rozdielne hudobné štýly v jeden. Z rapu som ochotná počúvať jedine Ega, Kaliho a Simu.

Strapo však nebola hlavná hviezda večera. Celý štadión, ktorý žiaľ nebol celý zaplnený, čakal kedy sa na pódium dostaví Jared a Shannon. Dostavenie im trvalo príliš dlho, na hlavné hviezdy sa čakalo cc 40 minút, kapela si dala poriadne načas. Avšak na čakanie sme rýchlo zabudli, keď na pódium ako prvý prišiel Shannon a za ním sa objavil okúzľujúci Jared, ktorý svojim štýlom znova nesklamal.

Koncert bol silný hudobný zážitok. Jared mal obrovský a nádherný hlas a ja som spolu s ním prespievala všetky pesničky. Od nových hitov ako sú Rescue me až po staršie hity The Kill a koncert uzavrela famózna skladba Close to the edge. Mne osobne nechýbala ani jedna skladba, všetky moje obľúbené zazneli.
Čo sa mi však najviac z celého koncertu rátalo a čo ma aj prekvapilo, bol spievajúci Shannon o ktorom som dovtedy ani nevedela, že vie spievať. Shannon však tak isto ako Jared, rozspieval celé publikum a pesničku Remedy zvládol bravúrne.

Samozrejme, nemohli chýbať ani atrakcie v podobe padajúcich balónov,

Jareda, ktorý máva vlajkou,

svetielka z mobilu a konfety.

Po hudobnej stránke a estetickej sa mi koncert mimoriadne páčil. Čo sa mi však nepáčilo, bolo dlhé čakanie a to, že Jared veľmi málo komunikoval s publikom a môjmu srdcu chýbal gitarista Tomo, ktorý žiaľ skupinu opustil. Rozhodne by som však na koncert išla znova.