2. Kapitola

6. září 2018 v 10:16 | Alex Danek |  Kráľ Smrti
Po nejakom čase:

,,Je to šialenstvo Hádes a ty to veľmi dobre vieš! Na vlastné oči si spolu so mnouvidel, čo ľudská nevraživosť dokáže!" Bola tak nesmierne vytočená. Nechcel jej to povedať, chcel ju postaviť len pred hotovú vec. Smrť veľmi dobre vedela, že Ronnie s tým súhlasiť nebude.

Bola tak nádherná, tak ľahko smrteľná a pritom nesmrteľná. Jej biele vlasy planuli v ohni a nádherné tmavomodré šaty, ťahala po čiernom kameni. Hromžila a tisícok malých iskier jej žiarili v očiach.

,,Nevolaj ma tak. Veľmi dobre vieš, že to nemám rád." Napomenul ju, no nemyslel to vážne.

,,Nemal si meno, jedno som ti dala. Meno ktoré ťa vystihuje."

,,Meno hlúpeho vymysleného boha? V čom ma vystihuje niekto ako imaginárny Hádes?"

,,Bol to boh podsvetia, ktorý uniesol nádhernú Persefonu." Pristúpila ku nemu. Jej zvučný hlas sa odrážal od každej jednej steny. Smrť rozvinula náruč aby prijala svoju Ronnie. Nezabila ju, nedokázala by ju zabiť bez toho aby nezabila samú seba. Smrť mala slabinu.

,,Neuniesol som ťa Ronnie. To ty si uniesla moje srdce." Chcel jej to znova pripomenúť. Hovoril jej to pri každej jednej príležitosti, kedy ho Ronnie zaujato počúvala. Smrteľníčka, hlúpa smrteľná bytosť pre ktorú sa vzdal skoro všetkého. Obyčajný človek by nikdy nemohol žiť vo svete smrti. Ronnie však už dávno nebola obyčajná.

,,Nechcem aby si sa vrátili do môjho sveta. Nie je to tam bezpečné."

,,Ronnie, nemyslím si, že by si sa mala báť."

,,Budem sa báť! Sama som pocítila ako ľudské srdce dokáže nenávidieť smrť. Smrť je odvekým nepriateľom všetkých smrteľných bytostí, ktoré vedia racionálne uvažovať. Chcú smrť poraziť. Ja sama som chcela smrť poraziť."

,,Ty si ma však porazila a nič zlého sa nestalo. Nič zlé sa mi nemôže stať. Som jeden z najvyšších bohov, nik nie je viac nesmrteľný ako ja. Iba ja sám by som sa dokázal zničiť. Ľudská úbohá bytosť to nedokáže."

,,Neporazila som ťa, prelstila som ťa Hádes a v tom je rozdiel. Chcem ťa varovať ako tá ktorá niesla ľudské srdce vo svojej hrudi. Chcem ťa varovať, no ty ma nepočúvaš. Neslúžim ti dobre pán môj? Nedávam ti to, čo nikto iný nemôže?" Smrť sa postavila zo svojho trónu a s nehou chytila jej krásnu tvár.

,,Ronnie ty nie si moja slúžiaca, si mi seba rovná. Sluch mám len pre teba, srdce tak tiež. Počúvam každé jedno slovo, ktoré mi povieš. Počúvam každý jeden tlkot tvojho srdca."

,,Tak ma vypočuj Hádes a nechoď do ríše ľudí!"
XXX

Jej telo bolo položené na diamantovom podstavci na ktorý svietilo mesačné svetlo. Vyzerala nádherne tak čisto. Ronnie bola nahá a jej bledá pokožka odrážala svetlo. Žiadna stopa po zranení, niekomu by sa zdalo, že táto čarovná kráska len zaspala. Jej oči však boli prázdne. Jej duša kričala strachom v temnej priepasti. A biele víly plakali nad smrťou svojej kráľovny.

Zlomená smrť stála poblíž a chránila telo svojej milej. Smrť sa po prvý raz zmýlila.

Všetky víly veľmi dobre vedeli prečo ich pani odišla. Smrť bola zaslepená svojou mocou a nesmrteľnosťou, nepočúval slova svojej drahej a ona za to zaplatila najväčšiu cenu. Ronnie padla pod chybou toho, ktorý nemal dovolené sa mýliť.

,,Povedz mi či je tu možnosť, aby som ju dokázal vrátiť späť." Hlas smrti bol zlomený. Ľudia sa mu kruto pomstili za to, že mali taký krátky čas života. Chceli vyjednávať, chceli o sto rokov života viac. Smrť ich však odmietla a keď sa nepozerala, ľudia otrávili tú ktorú mal chrániť. Ktorej sľúbil večný život a panovanie nad jeho srdcom.

,,Ty veľmi dobre vieš pán smrti, že čo smrť zobrala už nevracia. Azda sa nemýlim že smrť ani nevie vzkriesiť to z čoho život vyprchal." Najvyššia biela víla so žiaľom v hlase rozprávala na svojho pána. O víle sa hovorilo, že bola nesmierna múdra a nesmrteľná. Preto jej prítomnosť smrti neprekážala.

,,Nemýliš sa. Ja sa však nezmierim s tým, že moja Ronnie už nikdy oči neotvori."

,,Najskôr musí ľudí postihnúť trest, nemôže smrť pani zostať nepotrestaná."

Smrť sa na bielu vilu škodoradostne usmiala. ,,Trest už ľudí postihol. Ten najväčší trest."

,,S trestom však musí súhlasiť pani Života."

,,Nezáleží mi na tom, že život mi nedal súhlas. O 100 rokov menej som dal ľudským bytostiam. Nečakanou smrťou som ich preklial. Už nikdy sa smrti nepostavia. Naučia sa, že so smrťou sa bojovať nedá!" Jeho hlas znel kruto a neľútostne a biela víla sa naplašila.

,,Pane na to nemáte právo. Ľudský život už aj tak bol krátky a to hovoríte že ste im zobrali ďalších 100 rokov a pevnú istotu, kedy si po nich prídete? Ľudský život bude znamenať len malinky vánok ktorý sa svetom krátko preletí."

,,Zaslúžia si len temnotu a neistotu!"

,,Aj vo vašej pani Ronnie, bilo ľudské srdce." Víla sa snažila smrť obmäkčiť. Vedela veľmi dobre, ako bude reagovať Život, keď sa dozvie, čo smrť napáchala. Smrť sa však pred jej očami začala meniť na temnejšiu.

,,Ronnie ľudí nenávidela! Pohŕdal ich zvrátenosťou a podlosťou! Žiaden ľudský tvor nebude žiť! Postarám sa aby ľudská rasa pod svojou márnivosťou vymrela celá!" A všetky víly, ktoré sledovali márny boj tej najvyššej prestali priam dýchať.

Smrť sa pod žiaľom menila na niečo zlé.

,,Prikazujem vám moje podané, aby ste bránili telo svojej pani!" Smrť sa naklonil nad mŕtvym telom Ronnie a pobozkala jej čelo. ,,Hádes ta vyslobodí a ak bude treba, ukradne tvoju dušu aj z podsvetia."

,,Pane ešte raz vás chcem varovať. Nechajte svoju pani odpočívať. Život jej aj tak nevráti ani pani Života. A podsvetie, tam odpočívajú mŕtve duše tisícky rokov. Nikto nemá právo tam vstúpiť."

,,Ja to pravo mám. Sám som podsvetie naplnil. Biela víla odkáž svojej pani Života aby radšej moju požiadavku neodmietala, pretože sa postarám aby bola smrť nadradená nad životom. Jedine Ronnina čistá duša ma držala od toho, aby som život nepohltil." A smrť v studenom zavane zmizla.

Biela víla sa pozerala na spiace telo Ronnie. Jej malá sestra k nej pristúpila s vystrašeným pohľadom. Všimla si aj ona aká temnota smrť postihla? ,,Najvyššia čo sa stane, ak smrť ukradne dušu našej pani?"

Vílyne oči vystrašene hľadeli na detskú tvár. ,,Niečo také by bolo nepredstaviteľné. Svety by pohltila krutá temnota. Mŕtve duše by sa nedopatrením znova mohli vrátiť do sveta a apokalypsa aká bola predpovedná by nastala. Smrť už by smrťou nebola, keby poprela to, pre čo bola stvorená. Skončili by naše časy. Víly by boli prenasledované mŕtvymi." Znela vystrašene a jej hlas sa strácal v mučivom tichu.

Z diaľky však prišla je žiačka, ktorá niesla novú nádej. ,,Najvyššia. Myslím si že by sme mali pristúpiť ku nevyhnutnému. Spáliť telo našej nádhernej pani, aby ju už temné myšlienky smrti, nemohli trápiť. Duša pani nám odpustí, verím v to."

,,Možno máš pravdu moja drahá, no smrť by sa s nami porátala."

,,Radšej nech sa poráta. Vy sama ste povedali, že nebude smrť smrťou ak poprie to pre čo bola stvorená. Nemôžeme dovoliť Ronnie sa vrátiť, proste nemôžeme."
 

Moja vojna s akné

5. září 2018 v 13:29 | Alex Danek |  Tu nájdeš pomoc
Tiež ťa trápi akné? Otravujú ťa tvoje kamarátky, ktoré sa sťažujú na jednu malú vyrážku, no ty ich máš všade? Si tu správne, poznám tieto pocity. Poďme spoločne vyhlásiť vojnu proti akné!
Priznám sa, že si nepamätám obdobie, kedy na mojej tvári neboli vyrážky. Začali sa objavovať keď som mala cca desať rokov a nezbavila som sa ich ani dodnes a to som vyskúšala komplet všetko.

Prvú radu, ktorú som dostala, keď sa mi akné začalo objavovať, čisti si každý deň pleťovou vodou pleť a nevytláčaj vyrážky.



Túto radu môžu používať moje kamarátky, ktoré majú jednu jedinú vyrážku na tvári a aj to počas krámov. Na nás, ktorých skutočné trápi akné, to absolútne nefunguje. Nielen, že sa vyrážok absolútne nezbavíš, tiež sa ti ale stále vytvárajú. Za môj život som asi vyskúšala všetky pleťové vody rôznych značiek a všetky mi boli tak účinné, ako keby som si umývala tvár normálnou vodou s kohútika. Čiže pleťové vody mi slúžia jedine na odlíčenie, žiaľ.


Druhá rada, používaj pleťový peeling, hahahaha.

Taktiež som mala rôzne kúpené peelingy, od tých lacných až po tie drahé a absolútne to nemalo žiaden zmysel, zase! Žiaľ neoplatí sa vyhadzovať peniaze, peelingy mi neposkytli absolútne žiadnu pomoc, možno keď som si spočiatku vydrhla tvár, tak vyzerala o niečo krajšie, keď som sa znova pozrela do zrkadla, mala som sto chutí zanadávať. Nezbavíš sa pomocou neho vyrážok, možno iba dievčatá, ktoré trápia len maličké bodky na nose a nie akné, využijú peeling.
Moja rada:
Keby si to však chcela niekedy skúsiť, radím ti rozhodne nekupovať peeling v obchode, ale zmiešať kúsok kávy s kvapkou olivového oleja. Je to účinnejšie ako to, čo som si kupovala, no ale aj tak to nepomohlo.


Tretia rada, nedotýkaj sa svojej tváre.


To som veľa krát počúvala, že vyrážky sa ti nebudú tvoriť, keď sa nebudeš dotýkať svojej tváre a nebudeš si zanášať baktérie. Ja ako ľudská bytosť, mám však nutkanie sa tváre dotýkať a ešte väčšie keď cítim, že na nej mám ďalšiu vyrážku, ktorá sa vytvára.

Štvrtá rada, koniec zúfalstva, kupujem si tie najdrahšie produkty na akné.


Mala som cca sedemnásť rokov, keď som sa rozhodla, že budem investovať do svojej pleti, aby konečne vyzerala pekne. Správna cesta mala byť drahá značka LA ROCHE POSAY, rada na akné. Videla som reklamu u youtuberky a čítala som celkom dobré recenzie na internete. A tak som si s radosťou a obrovským očakávaním kúpila produkty za cca 60€, čo vtedy bolo pre mňa neskutočný veľký peniaz a dodnes to ľutujem. Čítala som, že treba tú kozmetiku používať dlhšie a preto som sa odhodlala, spočiatku sa moja pleť ešte viac zhoršila a potom malo byť sľúbené zlepšenie, avšak prišlo akurát tak veľké hovno (sorry za slovo). Dokonalé a overené produkty na mňa vôbec nefungovali a zhoršenú pleť mi ešte viac zhoršili a absolútne nepomáhali. Po dlhom čase som sa to rozhodla vzdať a produkty som posunula svojej kamarátke, ktorá má tak tiež veľké problémy s akné a na prekvapenie, nefungovali ani na ňu.

Odvtedy som sa rozhodla na všetky takéto produkty vykašlať a navštívila som kožnú!

Začalo to celkom ľahko, nepamätám si názov prvého produktu, ktorý mi dala, bolo to také okrúhle, miešalo sa to a potom sa to nanášalo na tvár, no tiež mi to pomohlo tak, ako keby som si dávala na tvár čistú vodu. Povedala som si, že nevadí a išla som ku kožnej znova.

(našla som vám obrázok)

Dala mi mastičku a tá na moje prekvapenie, fungovala dokonalé. Natrela som si miesta kde mám vyrážky a na druhý deň boli menej viditeľnejšie a zdravšie. Takto som na zázračnej mastičke (názov si žiaľ nepamätám) fungovala celý týždeň a tešila som sa z novej pleti. Avšak ako sa hovorí, poserie sa všetko to, čo sa posrať dá. A tak som sa jedno ráno zobudila s obrovským fľakom na čele, kde som si pred tým deň mastičku natrela a zistila som že som dostala na ňu alergickú reakciu a že ju už používať nemôžem. Zázračná mastičky musela ísť do koša, pretože som dostala na ňu alergiu, žiaľ. Povedala som si, že lepšie mať vyrážky, ako krvavočervené fľaky na tvári.

Nevadí! Po tretí krát som rozhodla počúvať radu od môjho priateľa, ktorý mal pred tým ako sme sa poznali, vraj tak hrozné akné, čomu som nechcela veriť, pretože dnes nemá žiadnu vyrážku, a tak som vyzvedala, ako sa akné zbavil. A práve vtedy som sa dozvedela o zázračných tabletkách na akné Isotretinoin actavis. Keď som ale zistila, koľko milión vedľajších účinkov tieto tabletky majú (depresie, samovražedné sklony a podobne), rozhodla som sa ešte počkať a skúsiť ďalšiu liečbu, ktorú mi poradila kamarátka a jej zaberala.

Tou liečbou myslím nasadenie Antikoncepcií. Avšak ja raz chcem mať deti a preto som sa rozhodla nasadiť len nízko hormonálnu antikoncepciu, tá žiaľ nemala absolútne žiaden účinok na moju pleť.

Ďalej som navštívila kozmetickú, aby mi prečistila tvár. NIKDY VIAC!

A nakoniec som sa teda v zúfalstve rozhodla skočiť po tabletkách na akné. Spočiatku prvé mesiace sa s mojou pleťou absolútne nič nedialo, zlom prišiel asi cca po pol roku, kedy sa mi vyrážky tvorili minimálne, pred krámami. Moja pleť bola čistejšia a oveľa krajšia, konečne som sa cítila spokojná. Avšak, zase sa musí všetko posrať! Z liekov mi začali nadmerne vypadávať mihalnice, aleže nadmerne. Ako som sa dozvedela, je to vedľajší účinok tých tabletiek a ja som ich s hrôzou z toho, že nebudem mať mihalnice, okamžite vysadila. Na pár mesiacov som mala pokoj, ale práve teraz, keď je moja pleť znova odporná sa rozhodujem, že si tie lieky znova nasadím.

A moja rada? Skúsila som komplet všetko, pokiaľ aj ty trpíš veľkým akné (veľké akné nepovažujem štyri vyrážky na tváričke), a máš osemnásť rokov, istotne ti odporúčam si nasadiť tieto tabletky. Avšak pokiaľ si sexuálne aktívna, musíš ich kombinovať aj s antikoncepciou, no na to ťa upozorní už kožná.

Ja sa mienim ku ním vrátiť, aj keby mi mali vypadať všetky mihalnice, a o pár mesiacov vás budem informovať, ako moja vojna s akné pokračuje.

1. Kapitola

3. září 2018 v 18:01 | Alex Danek |  Kráľ Smrti
Vedela to. Vedela, že jej dýcha na krk. Že sleduje jej kroky a túži sa s ňou stretnúť. Nemala sa zahrávať s vyšším postavenými ako bola ona, no musela. Nikto nemal právo ju zavrhnúť za chybu, ktorá nebola jej chyba. Narodila sa, bohom sa znepáčila, bohom ktorí mali byť milostiví a láskaví. Práve takí bohovia ju nechali zamrznúť, zomrieť od hladu. No ona prežila, nie však nadlho.

To že má smrť v pätách zistila v deň, keď na slnečnej lúke odtrhla krásny kvet, ktorý jej však v rukách zaživa zhynul. Mala moc, ktorú nemala mať žiadna smrteľníčka. Jej otec jej daroval náhrdelník. Spočiatku bol obyčajný a ona nechápala jeho dôležitosť. Keď však uvidela, ako jej otca, ktorý bol nebojácny a nesmrteľní, zachvátili plamene si uvedomila, že jej náhrdelníkom daroval svoju nesmrteľnosť. Ona obyčajná smrteľníčka, jej matka už dávno bola pochovaná pod studenou zemou, získala to čo nikdy nezískal žiaden smrteľník. Mala navrch od smrti.

Smrť sa však na ňu nahnevala, pripomínala jej, že je oveľa mocnejšia ako ona. Kamkoľvek dievča vstúpilo, tam na ňu smrť čakala. Nie v hmotnej podobe, ale v tej duševnej. Dievča sa mohlo dotknúť starej vitálnej ženy, tá na druhý deň padla mŕtva. Dievča mohlo zapliesť vrkoč krásnemu mladému dievčatku, to sa na druhý deň utopilo. Bolo to prekliatie, bola to večná utópia, ktorá ju obklopovala.

Začala uvažovať či to za to stojí. Či ten náhrdelník nesmrteľnosti stojí za to, aby žila takto vyhnaná s nálepkou tej, ktorá nosí smrť na chrbáte.

A po dlhých mesiacoch ho konečne stretla. Smrť vystúpila zo svojho temného podzemia, aby mohla vlastnoručne dievča presvedčiť, aby sa vzdala tohto práva, ktoré jej však nepatrilo. Nič smrteľné nemalo žiť naveky, príroda potrebovala rovnováhu, ktorú ona ničila.

A dievča bolo očarené smrťou. Čakala, že smrť bola chladná s nepriateľskou tvárou. No smrť, ktorú ona stretla, bola mladá, mala tvár nádherného muža a hlas teplý ako letné dni. Chcela sa podvoliť, jeho charizma na ňu účinkovala. Každý jedným slovom bola odhodlaná mu vrátiť to, čo jej daroval otec. Vrátiť možnosť žiť naveky.

No potom sa jej smrť spýtala na meno. Ronnie, jej meno znelo Ronnie. Bola dcérou boha, ktorý sa pre ňu obetoval, boha ktorý padol a bol mučený pekelným ohňom. Pre tento náhrdelník jej otec obetoval svoj život, pre náhrdelník, ktorý ona mala teraz bez boja vrátiť? Nie Ronnie pochopila, že smrť je záludná. Odmietla smrti len tak náhrdelník vrátiť.

,,Po čom tvoje smrteľné srdce túži Ronnie? Nie je nič, čo by som nedokázal zariadiť." Smrť sa s ňou snažila vyjednávať, no Ronnie si veľmi dobre chcela rozmyslieť, čo chce na oplátku za náhrdelník. Povedala smrti, aby sa vrátila zajtra večer a ona povie svoje požiadavky.

Smrť súhlasila a Ronnie uvažovala nad tým, ako by smrť preľstila. Nikto nikdy neodkázal smrť preľstiť, nikto smrteľný.
Smrť sa však vrátila a Ronnie sa jej postavila ako seberovná.

,,Rozmyslela si si po čom tvoje smrteľné srdce túži?"

,,Áno. Položím ti jednu otázku a tri úlohy, ktoré musíš splniť. Až keď dostanem odpoveď a keď úlohy splníš, prinavrátim ti náhrdelník nesmrteľnosti a prijmem ťa ako svoj osud," povedala Ronnie so zdvihnutou hlavou a smrť prikývla. Napäto čakala na to, čo si od nej Ronnie zažiada. ,,Moja otázka znie, chcem vedieť ako sa voláš."

Smrť na ňu len s úsmevom hľadela. Čakala ťažšie otázky, čakala že sa jej Ronnie bude pýtať prečo a ako bola stvorená, či sa jej páči vnášať chlad a utrpenie. Neočakávala takúto ľahkú otázku. Mužova krásna tvár sa na ňu rozžiarila a odpovedala. ,,Nemám meno Ronnie, som len smrť." Ronnie však výherný pohľad z tváre nemizol a smrť bola zmätená, chcela vedieť prečo je Ronnie pri jej boku taká spokojná.

,,Moja prvá úloha pre teba znie, chcem aby si sa prihovoril za môjho otca u bohyne Eressií, môj otec trpí za môj život, ak však môj život padne, nemal by už trpieť." Smrť len prikývla a Ronnie pokračovala. ,,Druhá úloha, chcem sa čo i len na nepatrnú chvíľku dotknúť duše mojej mŕtvej matky." Smrť sa na ňu prekvapene pozrela. ,,Si nebodaj najmocnejšia smrť. Hádam sa nebojíš takejto ľahkej úlohy?" Smrť vedela, že Ronnie sa jej vysmieva. Nezostávalo nič iné len súhlasiť. ,,A moja posledná úloha. Pokiaľ splníš tieto moje dve, chcem aby si mi venoval bozk." Smrť zostala šokovaná. ,,Nie však bozk smrti, chcem aby to bol bozk života." Smrť poriadne nechápala žiadosť Ronnie, no musela súhlasiť.

,,Všetky tvoje úlohy splním a ty mi vrátiš ten náhrdelník?"

,,Prisahám že ak ho budeš chcieť, hneď ako prežijem bozk s tebou ti náhrdelník odovzdám," prisľúbila smrti Ronnie.

,,Nerozumiem tvojím úloha. Rozumiem vlastne prvým dvom. Chceš uchrániť otca a znova sa dotknúť matky. Prečo však tá posledná úloha Ronnie? Prečo odo mňa nechceš, aby som ti prisľúbil, že budeš môcť dožiť v pokoji svoj ľudský život?" Ronnie si znova svoju odpoveď rozmyslela a až potom smrti vysvetlila.

,,Pretože ak sa vo smrti prebudí pocit ľudskosti bude to stáť za môj život."

,,Smrť však ľudská nie je Ronnie."

,,To ukáže čas."
 


Úvod - Kráľ Smrti

3. září 2018 v 17:58 | Alex Danek |  Kráľ Smrti

Kráľ Smrti

Fantasy Story

Pár: Smrť / Ronnie
Prístupnosť: 12+


Popis príbehu:
Bol silným, bol veľkým tyranom. Ľudia verili v jediné, keď zabijú manželku smrti, smrť sa stane slabou a bude im už naveky slúžiť. Keď sa však posledná kvapka krvi Ronnie vpila do zeme, keď jej nádherné oči prestali žiariť a keď sa jej štíť okolo smrti rozplynul, zostalo jediné - večná krutá smrť, ktorá začala vládnuť svojou pravou tvárou.

Kráľ smrti túžil po jedinom, znova vzkriesiť spiace telo svojej drahej. Vládkyňa života, však odmietala vzkriesiť to, čo bolo zemi navrátené. A smrti nezostávalo nič iné, len ukradnúť dušu svojej drahej a spečatiť jej osud večných múk v smrteľnom tele.

Upozornenie:
Všetky práva vyhradené, kopírovanie je trestné.

Koncert 30 Seconds To Mars

1. září 2018 v 13:36 | Alex Danek |  Recenzie
Včera 31.8.2018 som sa zúčastnila na koncerte 30 seconds to mars, ktorý sa odohrával na zimnom štadióne Ondreja Nepelu.

Otvorenie koncertu mal na starosť raper Strapo, bez čoho by som sa ja osobitne obišla. Ani jednu pesničku od neho nepoznám, dovtedy som ani netušila, že existuje a kvôli zhasnutým svetlám som mala problém nájsť svoje miesto na sedenie. Nechápala som tomu, prečo si ho práve Jared vybral a spojil dva rozdielne hudobné štýly v jeden. Z rapu som ochotná počúvať jedine Ega, Kaliho a Simu.

Strapo však nebola hlavná hviezda večera. Celý štadión, ktorý žiaľ nebol celý zaplnený, čakal kedy sa na pódium dostaví Jared a Shannon. Dostavenie im trvalo príliš dlho, na hlavné hviezdy sa čakalo cc 40 minút, kapela si dala poriadne načas. Avšak na čakanie sme rýchlo zabudli, keď na pódium ako prvý prišiel Shannon a za ním sa objavil okúzľujúci Jared, ktorý svojim štýlom znova nesklamal.

Koncert bol silný hudobný zážitok. Jared mal obrovský a nádherný hlas a ja som spolu s ním prespievala všetky pesničky. Od nových hitov ako sú Rescue me až po staršie hity The Kill a koncert uzavrela famózna skladba Close to the edge. Mne osobne nechýbala ani jedna skladba, všetky moje obľúbené zazneli.
Čo sa mi však najviac z celého koncertu rátalo a čo ma aj prekvapilo, bol spievajúci Shannon o ktorom som dovtedy ani nevedela, že vie spievať. Shannon však tak isto ako Jared, rozspieval celé publikum a pesničku Remedy zvládol bravúrne.

Samozrejme, nemohli chýbať ani atrakcie v podobe padajúcich balónov,

Jareda, ktorý máva vlajkou,

svetielka z mobilu a konfety.

Po hudobnej stránke a estetickej sa mi koncert mimoriadne páčil. Čo sa mi však nepáčilo, bolo dlhé čakanie a to, že Jared veľmi málo komunikoval s publikom a môjmu srdcu chýbal gitarista Tomo, ktorý žiaľ skupinu opustil. Rozhodne by som však na koncert išla znova.

Narcizmus vládne svetu!

30. srpna 2018 v 15:29 | Alex Danek |  Tu nájdeš pomoc
Dlhý, trošku sarkastický článok z ktorého si dúfam niečo odnesiete. Pojednáva o dnešnej mládeži, ktorá je závislá na svojich fotografiách.


Poďme sa pozrieť na dnešný narcistický svet v pár fázach.
Tušíš čo narcizmus je? Je to stav charakterizovaný nadmerným záujmom o vlastnú osobu (to mi poradil strýko Wikipedia). A prečo sa to tak volá? Lebo Narcis bol nútený bohmi sa zamilovať do svojho vlastného odrazu. V našom svete sa však narcizmus prejavuje trošku inak.
Po prvé: Máme tu sociálne siete a nekontrolovateľnú túhu zdieľať so svojimi priateľmi každú jednu maličkosť, aby nám dali LIKE!


Každý jeden deň pridať svoje fotky (ktoré aj tak všetky vyzerajú rovnako a jediná zaujímavé vec na fotkách je moja vlastná tvár), a každú polhodinu kontrolovať počet likov na fotke. A na druhej strane tu máme špeciálne efekty, ktoré z vás urobia človeka, na ktorého sa v zrkadle ale že absolútne nepodobáte. No čo už, hlavne že budete vyzerať na Facebooku krásne a budete populárny, absolútne nezáleží na tom, že sa vás na ulici ľudia zľaknú alebo vás vaši obdivovatelia dokonca ani nespoznajú.

Denne vidím mladé dievčatá, ktoré sa každý deň fotia a svojimi fotkami mi spamujú Facebook, narcizmus sa šíri ako infekcia a absolútne nemyslia na žiadne dôsledky. Každý isto počul o Modrej veľrybe, ktorá nútila mladých ľudí spáchať samovraždu, presne prostredníctvom informácií, ktoré o sebe zverejnili na internete a ani si to neuvedomovali. Preto presne záhadný všemohúci týpek vedel, kde dotyčné obete bývajú, s kým sa stretávajú (vydieranie), kam chodia do školy. Kam chodíš do školy, máš uvedené v informáciách. No, kde bývaš a s kým sa kamarátiš, to všetko sa dá zistiť z fotografií, ktoré ty s radosťou postuješ dennodenne cudzím ľudom, ktorých si si pridala do priateľov, aby si od nich dostala like. (PS: Najlepšie bude, ak aj ty navštíviš ich profil, polajkuješ všetky fotku a budeš čakať, pokým sa ti dotyčná osoba odplatí). Nezáleží na tom, že si potom nespokojná sama so sebou a nenávidíš zrkadlo, po ulici chodíš s tvárou do zeme a zakrývaš sa za vlasmi, hlavne že si populárna vo virtuálnom svete.

Nepridávaj každý deň fotky, pretože v sebe vytváraš chuť po dokonalosti, ktorá v skutočnosti neexistuje. Budeš mať z toho derpesie a budeš smutná. Ja osobne som to pochopila okamžite, nemá zmysel vešať svoj život na sociálne siete, nikdy som svoje fotky nepridávala, jedine mám profilovú fotografiu, aby ma mohli známy nájsť a na ostatných fotkách som označená od svojich priateľov. Nikdy som však neriešila hlúposti, koľko like mám, ktorá fotka je krajšia či tá prvá alebo tá jedenásta a ktorú mam pridať alebo či som už postla fotku v tomto tričku.

Po druhé: Milujem ťa a preto musia o tom všetci vedieť, aj keď v skutočnosti nie som si istá, či sa k sebe hodíme.

Nová divná móda a pre mňa neskutočne stupidná vec je, keď zamilované páriky pridávajú spoločné fotky s textom ako dotyčného veľmi milujú a že je pre nich najväčšie šťastie na svete. Som vo vzťahu cca tri roky a ani raz som nemala potrebu takúto fotografiu pridať (nebodaj ešte v posteli s mojim drahocenným priateľom) a vyznať mu moju neskonalú a obrovskú lásku cez Facebook.
Wtf? To sa vôbec nestretávate, aby si mu nemohla povedať do očí, že ho tak neskonale miluješ a že keď nie si s ním tak plačeš a že prejdeš aj celú púšť bez vody, len aby si bola s ním? Keďže si tak lenivá ísť k nemu a povedať mu to do očí, tak asi tú púšť neprejdeš a asi ti tak príliš nechýba. Možno v skutočnosti ani nevieš, či ho miluješ a očakávaš komentáre, ktoré ti budú hovoriť, aký ste krásny pár a ako sa krásne k sebe hodíte, pretože sama tomu neveríš.


Dobre nebudem krutá, asi sa chceš pochváliť so svojim krásnym priateľom, čo je dosť smutné, keďže si typ človeka, ktorý sa musí chvastať a ktorý si očividne nie je istý sám sebou. Ale nehádžem všetky do jedného vreca, pár kvalitných fotiek, ktoré zachytávajú spomienky na vašu lásku a nie stále ten rovnaký chodník pred tvojim domom na ktorom sa fotíte, tie si cením a pekne sa na neho aj pozerá. No, také páriky nepridávajú fotku každý týždeň (zažila som už aj také čo každý deň), a potom keď sa náhodou rozídu, nemusia stráviť hodiny na Facebooku s tým, že vymazávajú fotky.
Áno, moja drahocenná spolubývajúca s ktorou som voľakedy bývala, bola na Facebooku pár dní, pokým sa jej podarilo vymazať všetky fotky so svojim priateľom, pridávala dennodenne dve fotky. Dodnes si pamätám tie hlúpe vyznania lásky k priateľovi, ktorého ako sa mi priznala, ani nemala rada a bola s ním preto, lebo jej sľúbil, že ju zoberie letecky do Nemecka. WTF? Možno po tom, čo som si vypočula o tejto nádhernej láske prezentovanej na Facebooku, som sa stala hnusná na páriky, ktoré si vyznávajú lásku pred celým svetom a o všetkých si len myslím, že sú to zúfalci.
Dočerta! Kam sa podela tá intímnosť z našich vzťahov? U mňa ani jedna kamarátka netuší, ako vyzerá moja a priateľova posteľ a ani to vedieť nebudú.


A po tretie: Posielam ti nahé fotky, nie preto aby si mi povedal, že nie som tučná a že moje prsia nie sú ovisnuté ale preto, lebo som komplet stratila úctu k svojmu telu a môj mozog odletel spolu s Doktorom v Tardis.

Keď mi jeden z kamarátov povedal, že Snapchat vlastne slúži k tomu, aby mu mladé dievčatá posielali fotky, smiala som sa a neverila som mu. Ehm, v skutočnosti je to dosť pravda a rozhodne to nie je vtipné, ale smutné.

Stalo sa na dennom poriadku posielať svoje nahé fotky, cudzím, no ale aj známym ľuďom. Jedno dievča, ktoré chodilo do školy kde aj ja a bolo o rok mladšie, pridávalo s radosťou takéto fotky a nedopatrením sa jedna dostala aj k jej neznámemu spolužiakovi, ktorý sa však s radosťou o jej nahé prsia a dolné partie, podelil s celou jej triedou. Neviem si ani predstaviť, aké neskutočné trápne muselo byť pre ňu, keď vošla do triedy kde mala dvadsaťpäť spolužiakov a komplet všetci ju videli nahú. Horšie však bolo, že sa to rozhodla riešiť so svojou triednou učiteľkou na chodbe, a ja so bola medzi tými, ktorí ju počuli rozprávať o tom a stačil jeden deň na to, aby sa to roznieslo po celej škole a jej nahé fotky videl komplet každý na škole, možno pár dochádzajúcich čo nebývali na internáte a neradi chodili do školy, ju nevideli nahú, no aj tí o tom počuli.

Tak neskutočne ponižujúce, ak o tom vie celá trieda fajn, ale celá škola? UUU, nechcela by som, no nemienila som ju ľutovať. Bola to presne tá hlupaňa, ktorá s radosťou fotila z blízka v tangách svoj zadok na Instagram, preto mi bolo absolútne jedno, že sa jej všetci smejú za jej ovisnuté prsia a nadmernú pneumatiku.


A poďme sa pozrieť na druhú stranu, posielanie erotických fotiek môjmu drahému priateľovi, pretože verím, že budeme spolu navždy, aby som ho podráždila.

????? Najskôr len spam otáznikov, pretože absolútne neviem, kde sa dievčatám v hlave takéto nápady hrnú. Dráždiť priateľa máš vtedy, keď si s ním v posteli alebo keď plánuješ ísť s ním do postele, na čo má byť nadržaný, keď je od teba kilometre ďaleko?

Poviem ti tri prípady, ako skončia tvoje erotické poslané fotky tvojmu priateľovi a ver mi naozaj tak skončia!

Prvý prípad: Tvoj verný, no nie tak celkom doživotný priateľ sa s tebou rozíde alebo ty sa rozídeš s ním a on s radosťou postne tvoje fotky aj na internet, je to trestné, no urobí to. Predstav si tú hanbu ísť to riešiť na políciu :D. Mnoho krát som sledovala kauzy, kedy urazený ex priateľ zavesil na internet nahé fotky svojej bývalej.

Druhý prípad: Tvoj možno doživotný priateľ, nie je moc pozorný a preto si neustráži mobil, kde tie fotky má. Hovorím z vlastnej skúsenosti, raz som si zobrala do rúk mobil mojej kamarátky a kázala mi nájsť jednu fotku, miesto tej fotky som našla sériu nahých fotiek jej a jej priateľa. To sa tiež stáva pravidelne a aj opačne, blízky priatelia tvojho priateľa ťa budú vidieť nahú, zmier sa s tým, že sa na tebe potom budú chvíľku zabávať a vždy keď ťa uvidia, tak si ťa budú ako nahú predstavovať.

A tretí prípad: Tvoj dokonalý, no neverný priateľ, pošle vaše spoločné akty iným dievčatá, aby ich podráždil. Neveríš mi, že naozaj by bol niekto taký hlúpy, že by vaše spoločné fotky poslal niekomu inému? Sklamem ťa, no je to pravda. Moje dve kamarátky si vypisovali s jedným zadaným psychopatom, ehm teda chalanom, ktorý im poslal fotky, ako doslovne líže svoju priateľku (na líce myslím!) a ako je s ním v nej (myslím s jeho prstom v jej ústach!). Oveľa trápnejšie však bolo, že jedna z kamošiek sa odhodlala dotyčnej ukázať všetky fotky, ktorej im jej dokonalý priateľ poslal. Jej jediná reakcia bola poďakovanie a tichý odchod.

Smutné že? Tak sa to v skutočnosti ale vždy skončí a preto ti radím, keď nemá mizivé percento žien potrebu posielať svoje holé fotky, radšej ich neposielaj ani ty a vyhneš sa totálnemu strápneniu pred tvojimi známymi.


Práve dnes narcizmus vládne svetom tak, že mladý ľudia všade dávajú svoje fotografie a čakajú na to ako im niekto povie, že sú nádherný. Pamätám si na jednu stránku, ktorá raz spravila takú súťaž, že z tých ktorý dajú like na príspevok, urobí poradovník od najkrajších až po najšpatnejších. WTF?

Chcem priateľa

25. srpna 2018 v 11:40 | Alex Danek |  Tu nájdeš pomoc
Patríš medzi tie, ktoré tajne túžia po priateľovi? Nechcete sa ti pozerať na to, aké sú šťastné tvoje kamarátky s frajermi, no ty žiadneho nemáš? Povedal ti raz niekedy niekto, že až keď prestaneš hľadať, tak sa dokonalý chlap objaví? Ak áno, vítam ťa u tohto článku.

Klišé, klišé a klišé, nech žije klišé! Otravná nezmyslená veta, ktorá nie je pravdivá. Presne to som si myslela o dotyčnej vete vyššie: že ak prestanem hľadať priateľa, tak nejakého nájdem. Dobre som sa mýlila! Táto veta je totiž dostatočne pravdivá, aj keď sa ti to na prvý moment nepozdáva.

Začneme pekne od začiatku. Skoro všetky moje kamarátky mali priateľov, no ja som si ani jedného nedokázala nájsť. Celú základnú školu som bola sama, pokým som neprišla na strednú a tam sa prvý krát na mňa nejaký chalan usmial! Keďže som zúfalo túžila po priateľovi, aby si ostatní nemysleli, že som frigidná, tak som okamžite skočila po tom úsmevu a nalepila sa na neho. Ehm, to bola obrovská hlúposť a prečo?
Pri mojej dlhoročnej obrovskej túhe po priateľovi, som zabudla na to najpodstatnejšia a to je láska! Chcela som hocijakého priateľa, absolútne mi nevadilo, že ho vonkoncom nemilujem a že miestami nerada s ním trávim čas o samote a že jediné plusy s ním vidím v tom, že ma ľudia vidia, ako sa s ním držím za ruky. Povrchne, sebecké a veľmi narcistické. Všetko bolo v poriadku, pokým sa mi to nezunovalo. Keďže som si k nemu nevybudovala žiaden vzťah, bolo pre mňa veľmi ľahké ho odkopnúť. Avšak, pre neho to ľahké nebolo. Ako som sa vtedy mimoriadne šokované dozvedela, tak on sa do mňa úprimne zaľúbil a ja som ho celý ten čas len hlúpo využívala. Práve v tej chvíli som sa cítila pod psa a pochopila som, že je lepšie byť sama, ako s niekým koho neľúbiš, nevidíš s ním budúcnosť a nakoniec mu zlomíš srdce. Že by som sa poučila pri mojom hľadaní priateľov? Žiaľ nie!

Príbeh pokračoval, keď som prestúpila na inú školu a mala som potrebu znova nebyť tou zvláštnou, ktorá má pätnásť rokov a nemá žiadneho frajera. Tento krát som sa však rozhodla byť obozretnejšia (možno). Viem, že som sa s druhým potencionálnym partnerom nedala hneď dokopy, ale že sme najskôr spolu strávili pár dní (bola som hlúpa, neopakuj moje chyby). Znova som nešla do vzťahu s tým, že by som ho ľúbila, len mi na ňom záležalo ako na kamarátovi a verila som, že sa tá povestná láska objaví neskôr.

Miestami si pamätám, že som si myslela, že nie som schopná milovať, že je na mne naozaj niečo zlé.

Môj vzťah s ním bolo totálne fiasko. Na krk som si upísala toho najviac otravného a plačlivého chlapa. Som typ ženy, ktorá nerada ukazuje svoje emócie a nenávidím rozhovory o nich a on, on pri každej príležitosti plakal, miestami ma dokonca oklamal že má podozrenie na rakovinu (wtf?) a bol na mňa tak naviazaný, že nevydrží bezo mňa ani deň (otravné, keďže ja som rovnaké pocity voči nemu nemala, lebo som ho prestala mať rada aj ako kamaráta). A po únavných a pre mňa neskutočných dlhých dvoch mesiacoch som našla odvahu na to, aby som aj toto pokusné číslo dva, odkopla preč s tým, že som verila, že si nájde lepšiu a citlivejšiu ženu, ktorá mu bude rozumieť.

On však rozchod prijať nechcel, bol do mňa ešte viac zaľúbený ako prvý chlapec a nechcel sa ma vzdať. Prenasledoval ma, vyvolával mi z cudzích čísel a vypisoval mi ako som ho zničila.

Práve vtedy som si už uvedomovala, že ja očividne nedokážem milovať, keďže som nemilovala ani jedného.

Jedine tvrdé slová o tom, ako mi je ľahostajný a že ak ma neprestane prenasledovať zájdem za políciou a že mi je jedno, čo sa cez tie dva mesiace stalo, ho presvedčilo, aby ma nechal na pokoji. Počas dvoch rokov sa mi občas ešte ozval, no práve teraz už mám od neho pokoj.


Po ňom a našom katastrofálnom rozchode som si povedala, že kašlem na takýchto chlapov a budem sa radšej venovať mojim kamarátom. Prestala som hľadať, prestala som byť strčená na Facebooku a skoro nikomu som neodpisovala, nechcela som hrôzostrašného tretieho priateľa, s ktorým budú akurát problémy.


Pila som veľa piva, striku a Morgena. No, pamätám si presne deň, keď som stretla tretieho chlapa a bolo to odo mňa dostatočne hnusné, no úprimne som za to nemohla. Spolu s kamarátkou sme pili v krčme a boli sme trošku pod parou, vedľa nás bola ešte tretia kamarátka, ona bola tá, ktorá nikdy nepila s nami a tá si vypisovala s povestným lámačom srdci (doslovne, nevymýšľam si). Presvedčila nás, aby sme sa išli s ním a s jeho kamarátom stretnúť, on ju totiž balil, no nechcel s ňou vzťah, pozor aj na takých chlapov. A my sme teda išli.

A vtedy keď som rok žiadneho chlapa nehľadala, si on našiel mňa. Krásny vysoký s čiernymi vlasmi a tmavými očami (som obrovský fanúšik Severusa Snapea, čiže on bol môj splnený sen). Neboli sme hneď spolu, najskôr som vôbec k nemu nič necítila ako pred tým. No, keďže som tento krát dávala nášmu vzťahu čas a hneď som sa na neho nevrhala, počas dvoch mesiacov, čo sme sa stretávali a celý ten čas si každý deň písali, som sa neskutočne do neho zamilovala, že mi až srdce zvieralo keď nebol pri mne. Jedna moja časť mu však neverila a moja kamarátka ma úprimne na čas znenávidela, prebrala som jej potencionálny materiál na vzťah, no ja som si nemohla pomôcť. Milovala som, po prvý krát som úprimne milovala a bála som sa, že on nemiluje mňa presne tak isto, ako som ja nemilovala tých dvoch pred tým.

Avšak po čase som zistila, že naše srdcia bijú pre toho druhého. Sme spolu už skoro nádherné tri roky a každým dňom ho zbožňujem viac a viac. Veľa sa spolu nasmejeme a aj keď sa pohádame, vždy sa vieme udobriť.
Toľko k tomu, že som si myslela, že nedokážem milovať.
Ponaučenie:
Ak naozaj túžiš po láske, prosím ťa, nebuď hlúpa ako ja! Nebudeš len sebe spôsobovať veľa problémov, ale aj zlomíš srdcia iným. Karma by ti to mohla s radosťou vrátiť a niekto koho veľmi miluješ, zlomí srdce tebe. Láska si ťa naozaj nájde vtedy, keď ju prestaneš hľadať. Vyskúšala som si to na vlastnej koži, daj tomu len čas. Môžeš si užívať život aj ako nezadaná s kamarátkami. A ešte posledný bod nevrhaj sa na prvých, ktorí sa ti ponúknu, ale vyberaj si, láska nie je o trápení, ale o smiechu a veľa spoločných zážitkov a presvedč sa, že ich zažívaš s tou správnou osobou.

Nájdem ťa v čase (SK)

13. srpna 2018 v 21:50 | Alex Danek |  Recenzie

Mám prečítaných veľa kníh od zahraničný autorov. No uvedomila som si, že slovenský súčasných autorov vôbec nepoznám a preto som sa rozhodla, začať podporovať slovenskú skupinu autorov a kupovať si ich knihy. Sama raz chcem napísať knihu, dnes ma môžete len nájsť publikovať na stránke: https://www.wattpad.com/user/XandraCoco


Na moju historicky prvú recenziu som si vybrala knihu: Nájdem ťa v čase. Autorka knihy je Michaela Ella Hajduková, ktorá tiež napísala: Nemecké dievča neplače a Nepriznaná.


Základné informácie:



Priznám sa, že knihu som si kúpila, kvôli nádhernej obálke, ktorá upútala moju pozornosť. Nemusela som si ani prečítať popis knihy a už som po nej túžila. Objednala som si ju v Martinuse, kde aktuálne stojí 5,61€, čo mi príde za knihu v pevnej väzbe, veľmi nízka cena.

Kniha má 236 strán a je písaná v prvej osobe z pohľadu ženy. Bola vydaná v roku 2016.

Popis knihy:
Zahrávať sa s časom znamená všetko získať alebo všetko stratiť!

Budúcnosť nie je ružová, ale ani čierna. Má bielu farbu. Svet už celé roky leží pod záľahou snehu, a tí, čo prežili, našli svoj nový domov v moderných podzemných mestách. Nia žije v meste Sirisan. Nevie sa vyrovnať s večnou zimou a ťažkou stratou, ktorú jej priniesla.

Jej svet chytí stratené farby, keď sa stane súčasťou tajného výskumu cestovania v čase. Ďaleko v minulosti spoznáva muža, ktorý dokáže roztopiť jej zamrznuté srdce a prebudiť v nej city, o ktorých netušila, že ich je ešte schopná.

Cestovanie v čase má však svoje pravidlá. Práve Niinou úlohou je zabezpečiť, aby výskumníci nevzbudzovali pozornosť. Lenže osud má často zvláštny zmysel pre humor. Čo sa stane, ak sa pravidlá porušia? A môže vôbec prežiť láska, ktorú delí hmla tisícročí?

Dĺžka čítania: Knihu som čítala štyri dni.

Môj názor na knihu:

Musím sa priznať, že spočiatku bola kniha pre mňa nezaujímavá a hovorila som si, že jej musím dať šancu a dočítať ju celú, nestáva sa mi často, že by som knihu nedočítala. Som veľmi rada, že som sa premohla a začala som sa ponárať do príbehu ženy, ktorá sa volá Nia a ktorá celé roky čaká na slnko. Príbeh sa odohráva v ďalekej budúcnosti, kde je zem iná, ako ju poznáme dnes, ľudia žijú v podzemí, pretože vonku je len mráz a biely sneh.

Nia sa stáva súčasťou tajného výskumu cestovania v čase a práve teraz prišla tá chvíľka, kedy som sa do príbehu naplno žila. Autorke som odpustila pár tých nezáživných počiatočných kapitol, pretože cestovanie v čase bolo veľmi zaujímavé. Spolu s Niou a jej kolegami sledujeme historické dôležité udalosti z minulosti, spoznávame Romanovcov a sledujeme popravu významnej ženy. Príbeh vás naplno vtiahne do budúcnosti a následne do ďalekej minulosti.

Nia ako postava pre mňa bola úžasná a zaujímavá, chápala som jej myšlienky a aj pocity, prestala som však s ňou súcitiť, keď sa podľa môjho názoru až príliš rýchlo zamilovala (nebudem viac prezrádzať). V tom ma trošku kniha sklamala, príliš rýchla láska a vzplanutie, som ten typ človeka, ktorý si chce počkať na to pravé vzplanutie, no tu sa to stalo nejako príliš rýchlo a prišlo mi, že som bola ukrátená.

Zápletka knihy pre mňa bola šokujúca a neočakávaná. Mimoriadne sa mi páčila. No na konci príbehu sa mi zdalo, že mi chýba pár stránok. Niečo mi chýbalo, nejaké lepšie uzavretie, lepší epilóg. Knihu som doslovne hltala, no žiadna scénka vo mne nevyvolala smútok, či ten hlúpy úsmev, ktorý sa mal objaviť na mojej tvári. Záver sa mi zdal nedotiahnutý, hnevalo ma, že som nemohla život Nii sledovať z jeho pohľadu, aj keď bola o nej celá kniha.

Záver:
Aj po slabom začiatku a nevydarenom konci neľutujem, že som si knihu kúpila, pretože ma celkom bavila. Určite ju odporúčam milovníkom budúcnosti a zakázanej lásky.

Hodnotenie:
***
Tejto knihe udeľujem tri z piatich hviezdičok.

Urážajú ma!

6. srpna 2018 v 10:40 | Alex Danek |  Tu nájdeš pomoc
Prišla si sem preto, lebo si sa už niekedy stala terčom urážky? Povedal ti niekedy niekto, že si hlúpa alebo nebodaj, že si špatná? Porovnával ťa s nejakou odpornou príšerou a tvrdil, že sa na teba podobá? Posmieval sa ti niekto za to, že si špatná?

Si tu správne a ja sa s tebou rada porozprávam na túto tému, aby si zistila, že človek, ktorý ti toto povedal, má iq húpacieho koníka a raz by ho to dokonca mohlo aj mrzieť.
Prečítaj si môj príbeh:
Pamätám si, že keď som bola na základnej škole, tak ma jeden chlapec raz urazil. Žiaľ už si presne nepamätám, čo mi povedal, no viem, že ma to vtedy zobralo. Očividne to bola nejaká posmešná poznámka na môj vzhľad.

Ide o to, že práve vtedy ma to vzalo, no práve teraz si tú poznámku ani nepamätám, pretože nebola od nikoho dôležitého a očividne bola klamlivá. Urazil ťa niekto, koho stretávaš pár krát týždenne a nikdy s ním poriadne ani neprehovoríš? Kašli na to, aj tak raz na to zabudneš a zväčša ten človek nemá ani pravdu a chce si len zdvihnúť ego na niekom inom a ty mu to nesmieš dovoliť. Chlapcovi očividne mama "vyhubovala" za niečo alebo sa dievča, ktoré miluje, bozkáva s jeho najlepším kamarátom. Iba takí úbohí ľudia, komentujú vzhľad iných a preto by ťa to nemalo ani trápiť. Nešťastní ľudia žiaľ chcú, aby boli aj ostatní nešťastní.
Poďme sa pozrieť však na niečo iné: urážky na strednej škole. Nebývajú často, občas ti niekto povie, že si hlúpa, no on je hlúpy tiež (predsa chodí na tú istú školu ako ty), raz sa mi však niečo prihodilo.

Môj spolužiak a jeden z najlepších kamarátov si robil srandu, že vyzerám ako Glum (tá príšerka z Pána prsteňov). Vtipkoval a opakoval to dookola, ja ako silná osoba som vedela, že to nemyslí vážne a že len vtipkuje, no keď niečo podobné povedal mojej slabšej kamarátke, tá to brala príliš vážne. Ja som vždy len s vtipom odpovedala, že či mám na tvári nalepené zrkadlo v ktorom sa vidí.


Neber takéto poznámky príliš vážne, oni ich totiž vážne neberú, ide len o srandu. A ako to viem?
Prese ten istý chlapec, ktorý mi tvrdil, že vyzerám ako Glum, mal o mňa totiž záujem. Chcel ma ako svoju priateľku a ktorý chlapec by chcel chodiť s dievčaťom, ktoré podľa neho vyzerá ako Glum? Najbližší priatelia ti občas niečo povedia, ale zväčša vtipkujú.
Dám ti však malú radu, nedaj sa a vrát im to! Viem, že ťa to možno na chvíľku vyvedie z rovnováhy, no potom sa na tom zasmej a odsekni mu niečo, že je lepšie vyzerať ako Glum, ako vyzerať ako nosorožec (ak má tvoj známy krivý nos).
Pokiaľ ho nechceš príliš uraziť, vždy môžeš použiť: že či mám na tvári nalepené zrkadlo v ktorom sa vidí.

V skutočnosti, sme každí iní a jedineční. Nemôžeme vyzerať všetci rovnako, však to by ani nešlo! Buď rada, že si jedinečná, ďakuj aj za tie malé nedokonalosti, ktoré však z teba robia teba! Vieš inak o tom, že v zrkadle sa vidíme menej atraktívnejšie, ako v skutočnosti sme? Neseď hodiny pred zrkadlom, radšej si kúp pekné šaty alebo si namaľuj rúž na ústa a cíť sa takou aká si, peknou! Ostatní ti to budú veriť, ide o to akú energiu chceš okolo seba šíriť. Ak si budeš myslieť že si špatná, že ťa uráža preto, lebo má pravdu, tak budeš tak naozaj pôsobiť aj na ostatných.

Nepoukazuj na svoje nedostatky, skôr sa snaž predhodiť všetkým svoje schopnosti v ktorých vynikáš.

Fajčenie cigariet

23. července 2018 v 12:56 | Alex Danek |  Nechaj si poradiť
Dneska by som sa chcela pozrieť bližšie na to, čo môže spôsobiť fajčenie a prečo mladí ľudia začínajú fajčiť.


Takže, budem hovoriť z vlastnej skúsenosti. Pred tým ako som išla na strednú školu, som nikdy nepila a ani nefajčila. Moje kamarátky tak isto nemali skúsenosti s fajčením a alkoholom. Avšak, keď som nastúpila na strednú, môj život sa celkovo zmenil. Zrazu okolo mňa boli ľudia, ktorí fajčili, pili a niektorí aj fetovali. Za fajčenie môže voľný život na internáte, kde rodičia nemajú dohľad nad ich deťmi. Na internáte je možno tak 10% mladých ľudí, ktorí sa učia, venujú sa škole a nevystrájajú hlúposti. Väčšia však v ňom prostredí bez rodičov doslova zdivočie (videla som to na vlastné oči a samej sa mi to aj stalo). Žiadne zákazy, občas ťa napomenie vychovávateľka, ale za jej chrbtom sa stáva toho veľmi veľa.



Ako sa dostaneš k fajčeniu? Ľahko. Prídu ťa zavolať starší študenti, ktorí sa s tebou rozprávajú na cigaretu. Nebodaj už budeš mať v triede spolužiačku, ktorá fajčí a ona ti jednu dá. Neodmietneš, nepoznám človeka, ktorý by to odmietol. Vždy si tu cigaretu zoberieš a zapáliš si ju, aby si nevyzeral divne. A potom zistíš, že fajčia všetci a že pokiaľ nechceš byť mimo kolektívu, musíš začať fajčiť aj ty. Je to však totálna hlúposť!

Vždy cez prestávku sa stretnete na cigarete a rozprávate sa. Alebo pôjdeš niekoho zavolať von aby si s tebou zapálil. Koľko krát sme sa spolu išli poprechádzať, aby sme si mohli zapáliť niekoľko cigariet, vždy nás išla väčšia partia. Lenže, ako mladí nemyslíme na to najdôležitejšia na čo by si mala myslieť ty, pokým začneš fajčiť.

Zdravie! Zdravie ti už nikto nevráti, možno si pomyslíš že preboha, že si mladá, no raz by ťa takýto život mohol dobehnúť. Tak tiež ak sa rozhodneš kvôli zdraviu nefajčiť, odporúčam ti, nestáť pri tých, ktorí fajčia. Pasívny fajčiar, tak tiež môže dostať rakovinu pľúc. Ba, som niekde počula, že pasívny fajčiar, ktorý priamo nefajčí a len stojí pri tých ktorí áno, je ešte viac náchylnejší.

Pokiaľ by ťa nezaujímalo, že raz môžeš zomrieť na rakovinu alebo mať veľké problémy, tak sa pozrieme na iné body. Pokiaľ chceš mať v budúcnosti chlapa, ktorý nefajčí a nebude škodiť tvojím deťom, nemôžeš fajčiť. Ktorý chlap, by sa chcel bozkávať s chodiacim popolníkom?

A to najhoršie je ako budeš smrdieť a musieť na sebe nosiť kilo voňavky, ktorá aj tak má problém prebiť smrad. Od vtedy čo som prestala fajčiť, nerada sedím pri ľuďoch, ktorí tak smrdia. Ty si to neuvedomuješ, no ostatní áno.

Plus, máš ako mladé dievča problémy s vyrážkami? Ak začneš fajčiť, budú tvoje problémy oveľa horšie. Vždy ma trápilo akné, no keď som začala fajčiť, trápilo ma oveľa viac. Fajčenie nadmieru škodí na pleť a ty ak neprestaneš a máš takéto problémy, tak skončí s jazvami na tvári a s akné, ktorého sa nezbavíš.


Máš krásne biele zuby, či máš ich trošku žlté? Po cigaretách ich budeš mať žltšie oveľa viac. Rozlúč sa s pekným úsmevom, pokiaľ nechceš odplašiť chlapca, ktorý sa ti páči.

A nemáš rada, keď sa strápniš? Čo ak ti niekto v partií ponúkne prvý krát cigaretu a ty si ju zoberieš. A čo ak sa povraciaš? Naozaj sa to stáva, niekomu cigarety nemôžu robiť dobre. Poznala som dievča, ktoré sa pri svojej prvej cigarete povracalo a následne si z nej ostatní robili srandu, no bolo to pre ňu aj ponaučenie, pretože cigaretu už nikdy do úst nedala. Ale, mohla si uštedriť to obrovské strápnenie.


Môj príbeh:
Keď som prišla na strednú školu, mala som spolubývajúcu, ktorá sa vyžívala vo fajčení, pití a v balení chalanov. Samozrejme, som bola pre ňu dokonalá kamarátka, ktorú si mohla premeniť ako chcela. Bola som príliš naivná, robila som všetko, čo ona chcela.

Nenechajte sa manipulovať ľuďmi, ktorí majú na vás zlý vplyv! Naučila ma fajčiť a piť, následne som prestúpila na inú strednú, kde som ja naučila fajčiť, moju novú kamarátku. Kolobeh sa opakoval, chodila som ako smradľavý popolník, vyrážky som si skrývala s make-upom a voňavku som priam na seba vylievala, aby rodičia nič nezistili. Potom som však stretla chlapca, ktorý povedal, že nebude chodiť s dievčaťom, ktoré fajčí. A ja som náhle prestala, práve v tom období som zistila že som nefajčila kvôli tomu, že by som bola závislá na nikotíne, ale kvôli tomu, že som chcela byť zaujímavá a byť v spoločnosti tých "cool" ľudí.

Ja som fajčiť prestala a už sa nikdy nemienim k tomu vrátiť, trvalo to dáke dva roky, no moja kamarátka, ktorú som naučila fajčiť, neprestala. Stala sa závislou na nikotíne a ak bude chcieť raz prestať fajčiť (kvôli tomu, že bude tehotná), bude mať s tým veľký problém.


Ponaučenie? Never tým, ktorí ti podajú cigaretu. Pretože zatiaľ čo ty sa môžeš stať závislou, oni prestanú fajči a ty v tom zostaneš sama. Ak ideš na strednú maj vlastný rozum a nenechaj sa manipulovať prostredím. Môžeš byť s kamarátkami aj bez toho, aby si fajčila. Za to, že oni si kazia zdravie ty si ho kaziť nemusíš.

Kam dál